V spôsobe, akým funguje naša spoločnosť sa možno nedokážeme stresu vyhnúť, existujú však spôsoby, akými sa s ním dobre vyrovnávať.

V prvom rade je dobré vedieť, že chcieť ovládať stres vôľou, alebo logikou je asi tak úspešné, ako keď ste vytočení a niekto vám povie – ukľudni sa. Stres sa totiž odohráva hlbšie, na primitívnej, iracionálnej, bazálnej úrovni, kde sídlia aj naše inštinkty. C.G.Jung kedysi (s určitou dávkou humoru) poznamenal, že každý terapeut by si mal počas sedenia s klientom uvedomiť, že pracuje nielen s inteligentnou ľudskou bytosťou, ale aj s koňom a krokodílom.  Narážal pri tom na evolučne odlišné vrstvy ľudského mozgu, ktoré majú svoje vlastné potreby a reagujú na odlišné podnety.

Krokodília – teda jašteria časť mozgu je prispôsobená najmä pre obranné reakcie útoku a úteku, v prípade kolapsu systému prechádza k evolučnému štádiu rýb do zamrznutia (viď Stres: neliečená epidémia). Pri strese sú ovplyvňované všetky životné a vegetatívne funkcie. Tep srdca, potenie, tvorbu tepla, trávenie, hormonálnu činnosť, relaxáciu (vrátane spánku), regeneráciu a nepriamo aj činnosť imunitného systému.

Jedným z najdôležitejších faktorov stresu je ale jeho schopnosť vytvárať začarovaný kruh, či skôr dole smerujúcu špirálu stresových reakcií. Podieľajú sa na tom najmä psychické zmeny, ktoré stres navodzuje, spomínané v článku vyššie – pocit oddelenosti od druhých, izolovanosť až disociácia (ktoré majú evolučne odstrániť zábrany či pocit viny z likvidácie nepriateľa). Pocit izolovanosti ale vyvoláva ďalší stres a znemožňuje nám ukončiť jeho cyklus, čo môže viesť až k preťaženiu sympatika a spomínanému kolapsu do paralýzy systému (starší parasympatikus a hranie smrti).

Polyvagálna teória Dr. Porgesa, ktorú sme spomínali, však ukazuje cestu von zo začarovaného kruhu. Parasympatický nervus vagus, ktorý sa za normálnych podmienok tak dobre stará o fungovanie celého organizmu, má totiž evolučne staršiu a novšiu vetvu. Tá novšia súvisí so sociálnou komunikáciou a seba-upokojujúcim správaním. Keď teda uvedieme do funkcie novšiu vetvu, uvedieme do funkcie celý nerv a tak podľa Dr. Porgesa môžeme nastoliť rovnováhu nervového systému. Stres opadá, keď vojdeme do kontaktu. Bludný kruhu automatických stresových reakcií je možné ukončiť. A toto poznanie by malo byť v našej spoločnosti základným vzdelaním.

Je to jednoduché, ale nie je to ľahké

Výskumy, merania a otitulované analýzy potvrdili, že najlepším liekom na stres je – kontakt. Nie však hocijaký. Nestačí sedieť s ľuďmi v autobuse, alebo ísť von s kolegami. Pri strese sa automaticky uťahujeme do samoty a pri kontakte zostávame povrchní. Pre dosiahnutie kontaktu, ktorý lieči, je potrebné v sebe prekonať určitú bariéru a dovoliť si určitú formu intimity a zraniteľnosti. Zdieľať, požiadať niekoho o vypočutie, stretnúť sa s človekom, ktorý má kapacitu tu byť pre vás, načúvať a skutočne vás vidieť – či už je to priateľ, alebo odborník. Tu leží aj zdroj ´placebo´ efektu z návštevy lekára.

Dôležitú úlohu tu hrá aj kontakt priamo na kožu. Masáže a dotykové terapie nie sú liečivé len pre techniku samotnú, ale aj pre aktiváciu kožných nervových zakončení (tiež aktivácia parasympatika) a zároveň sociálneho vagusu. Čím bezpečnejšiu blízkosť druhého človeka pri tom zažívame (prítomnosť, pozornosť, neposudzovanie) a čím väčšiu dôveru cítime, tým rýchlejšie sa celý náš systém dokáže naštartovať.

V Germánskej medicíne sa učí, že základom vzniku ochorenia je spojenie troch stresových faktorov:

• Prekvapenie / nepripravenosť
• Veľká intenzita / dlhé trvanie
• Pocit že sme v tom sami

Čokoľvek sa v našom živote odohrá, tretiu zložku vieme vždy ovplyvniť a postarať sa o vytvorenie priestoru na sebareguláciu. Tento zákon môžeme rovnako uplatniť pre svojich blízkych, priateľov, či deti. Naši partneri, rodina, či priatelia zároveň nemusia byť vždy schopní byť tu pre nás, alebo vedieť správne reagovať na naše potreby. Nenaplnené očakávania, alebo nesprávny typ podpory môžu byť pre obe strany veľmi frustrujúce, pokiaľ situácia pretrváva dlhšie. Odbremenenie partnera či priateľov od terapeutickej role môže opäť pomôcť vášmu vzťahu dostať sa do správnych koľají. Neznamená to však, že musíte zostať bez pomoci.

Pozorné načúvanie a plná prítomnosť sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých techník, s ktorými pracujem. Pre ich neoceniteľnú pomoc ich aj sama využívam v časoch, kedy potrebujem podporiť. Využite aj vy podporný kontakt, posilnenie samoozdravných procesov pomocou kraniosakrálnej terapie, alebo inou formou sprevádzania.

Potrebuje niekto z vašich blízkych podporu? Vyskúšajte empatické počúvanie zo srdca, alebo im pomôžte nájsť podporu, akú potrebujú.