Odkedy Upledger prvýkrát použil tento termín, kraniosakrálna terapia (CST) sa v priebehu posledných desaťročí rozšírila a modifikovala do množstva špecifických štýlov, ktoré zdieľajú spoločné dedičstvo, ale líšia sa v spôsobe uplatnenia v klinickej praxi. Dnes je CST skutočne na ceste stať sa novou technológiou zdravia, a už nespočetnekrát preukázala svoju užitočnosť pre ľudstvo, ako nástroj dobrého zdravia.
Dnes existuje niekoľko rozdielnych prístupov k filozofii CST, naprílad Upledgerova CST, Biodynamická CST Franklyna Sillsa, ktorá sa ďalej vyvinula do procesuálnej CST, Milneova visionárska kraniosakrálna práca, a mnoho ďalších rozvinulo školy filozofie a vydalo knihy k tejto tematike. Všetky školy však majú spoločný prístup: načúvať klientovmu telu a používať veľmi jemné techniky s docielením hlbokých zmien.
Kraniosakrálna terapia stojí na dôležitom prahu – doslova svojho detstva – rozvíjania samo-liečivých schopnostiach tela. Čo mnohé ostatné alternatívne terapie a najmodernejšie pomôcky diagnostikujú a liečia pomocou fyzických nástrojov, alebo naprogramovaných prístrojov, to sa kraniosakrálny terapeut učí vyciťovať prostredníctvom jemného dotyku a čoraz presnejšieho a jemnejšieho rozlišovacieho vedomia. Svojou prácou zároveň umožňuje rozvíjať vnímanie vlastného tela a jeho signálov aj u klienta.
Na rozdiel od tradičnej alopatickej medicíny, ale aj mnohých alternatívnych terapií vyžaduje kraniosakrálna práca okrem presných anatomckých znalostí neustálu a hlbokú prácu na sebe. Viac, než o technike (ktorú je nakoniec možné nájsť v akejkoľvek knihe), je táto práca o osobnom pestovaní prijímajúcej empatie, ale zároveň jasných hraníc, uzemnenosti, bdelej prítomnosti, či spracovaní vlastných osobných tém, ktoré sa spolu podieľajú na vytváraní bezpečného priestoru rešpektu a dôvery, v ktorom sa liečivé procesy môžu odohrať.