Stres je v západnej spoločnosti novodobou, tichou pandémiou. Medzi príznaky stresu sa radí čoraz viac civilizačných problémov ako poruchy trávenia, kardiovaskulárne ochorenia, chronické zápaly, nespavosť, či znížená plodnosť, a dokonca aj mnohé psychické poruchy ako úzkosť, depresia, závislosti alebo stavy vyhorenia. Zrejme však neviete, že všetky príznaky stresu súvisia s nervovou sústavou.

Pokiaľ chcete vedieť, ako je na tom vaše telo a nervový systém, a či vám príznaky stresu už náhodou neprerástli cez hlavu, je načase zoznámiť sa s polyvagálnou teóriou Dr. Stephena Porgesa.

Názov ´polyvagálna´ je odvodený od blúdivého nervu – nervus vagus, ´poly-´ sa vzťahuje k jeho dvom vetvám – evolučne staršej a novšej. Blúdivý nerv si možno pamätáte zo školy v súvislosti s trávením, má však omnoho viac funkcií. V prvom rade je to parasympatický nerv – parasympatické nervy sú najstaršou časťou nášho nervového systému, z obdobia vývoja rýb. Súvisia so základnými vegetatívnymi, regeneračnými a kľudovými funkciami.

To znamená, že keď spíme, relaxujeme, alebo sa venujeme pomalým, nevzrušujúcim činnostiam (ako prechádzka či štrikovanie), náš parasympatikus sa stará o spokojné trávenie, regeneráciu a dopĺňanie živín. Nervus vagus prepája krčnú oblasť, hrudnú oblasť (srdce a pľúca), tráviaci trakt (žalúdok a pečeň), obličky s močovým mechúrom a pohlavné orgány. V kľudovom režime spomaľuje srdečný pulz a znižuje tlak, znižuje napätie v tkanivách, reguluje produkciu inzulínu. Má na starosti tvorbu tráviacich štiav a utlmovanie zápalových procesov v tele. Zároveň zamedzuje úzkostným a depresívnym stavom. Pri správnom fungovaní parasympatika má teda náš organizmus všetky predpoklady pre bezchybné fungovanie po fyzickej, emočnej i psychickej stránke.

Začína sa stres

Čo sa však stane, keď sme vystavení veľkému stresu? Činnosť parasympatika je potlačená a odsunutá do pozadia. Aktivuje sa sympatikus. Táto novšia vrstva mozgu vrátane sympatických nervových vetiev patrí k vývojovému obdobiu jašterov a plazov. K slovu sa dostáva adrenalín a kortizol (vysoká miera kortizolu preukázateľne znižuje pamäťové schopnosti a odolnosť imunitného systému). Dochádza k odkrveniu brušnej dutiny (často spojené so zvieraním, pocitmi úzkosti a funkčnými poruchami), búšeniu srdca, zvýšeniu tlaku a poteniu. Trávenie, hormonálna činnosť a činnosť imunitného systému sú utlmené. Máme zostrené reflexy, vysokú dráždivosť a sme impulzívni. V organizme sa spúšťa množstvo fyziologických procesov, ktoré sa nás snažia dokonale uspôsobiť na útok, alebo útek.

S aktivovaním sympatika však dochádza aj k utlmeniu činnosti neokortexu – najnovšej, prefrontálnej časti mozgu, zodpovednej za naše najvyššie ľudské črty a sebauvedomenie. Keď sme uvoľnení, cítime sa bezpečne a naše základné potreby sú naplnené, naša energia môže smerovať k rozvíjaniu vyšších funkcií neokortexu ako schopnosť empatie a dôvery, estetické cítenie alebo súcit. Pri strese sa však činnosť neokortexu utlmuje. V praxi to znamená, že príznaky stresu sa neobmedzujú len na fyzické ťažkosti, ale oberajú nás aj o našu humánnosť.

Stres nás zároveň vyženie do ľavej hemisféry, prispôsobenej na riešenie krízových situácií. V tejto časti nášho mozgu však zároveň sami seba vnímame ako oddelených od druhých ľudí a od svojho prostredia. Strácame pocit spoločenstva a spolupatričnosti, dokonca sa môžeme cítiť izolovane, akoby za stenou, a ostatných vnímať výrazne nepriateľsky.

Takáto reakcia bola v priebehu našej evolúcie, kedy sme potrebovali napríklad uniknúť pred predátorom, alebo ho zlikvidovať, úplne prirodzená. Náš organizmus sa však za (v evolučnom merítku) tak krátke obdobie fungovania, typického pre našu spoločnosť, nenaučil, že väčšina súčasných stresorov a hrozieb vyžaduje úplne iný spôsob reakcie.

Pokiaľ takéto stresujúce situácie zažívate ojedinele a máte po nich vždy dostatok času zrelaxovať a stres uvoľniť, nervový systém sa dokáže sám regulovať. Pokiaľ sa však aktivovaný sympatikus stane prevládajúcim módom vášho týždňa, mesiaca či roka, ani dlhšie obdobie voľna už nemusí stačiť na to, aby sa váš nervový systém vrátil do normálu.

Chronický stres

Pokiaľ hladiny stresu nie sú vysoké, ale nedostavuje sa ani dostatočné uvoľnenie, začíname hovoriť o chronickom strese. Príznaky chronického stresu sa môžu vyvíjať mesiace, alebo aj roky, môžu byť obmedzené na malú skupinu symptómov, alebo ich striedať.

Zpravidla ako prvé utrpia ujmu trávenie a spánok. Namiesto hlbokej nočnej regenerácie sa prevaľujete, každú chvíľu budíte a hlava akoby neprestala pracovať celú noc. Pri trávení sa často vyskytnú nešpecifikované funkčné poruchy, lokálny zápal, zhoršené vstrebávanie živín, precitlivelý žalúdok a pod. Neobvyklá nie je ani precitlivelosť na hluk a vibrácie, návaly, potenie či neustály pocit chladu.

V tomto štádiu už vaše telo nie je schopné plne obnoviť regeneračné a sebaregulačné funkcie a potrebuje nielen zmenu životného štýlu, ale aj odbornú pomoc.  Neoceniteľnou metódou pri poruchách spojených so stresom je kraniosakrálna terapia. Pokiaľ sa ráve rozhodujete zaviesť do vášho života pár zmien, môžete sa inšpirovať článkom Krotenie jaštera

Kolaps systému

Útlm parasympatika a aktivovanie sympatika je prvou odozvou na stres. Pokiaľ je však intenzita stresu privysoká, prisilná, alebo trvá príliš dlho, nervový systém sa takpovediac zrúti. Vyhodnotí, že ani aktivácia na útok či únik nerieši nebezpečenstvo. Vtedy sa k slovu dostáva najzákladnejšia stratégia prežitia – zamrznutie. K slovu sa opäť dostáva parasympatikus, tentokrát však nie ako poslušný tichý údržbár. Parasympatikus v snahe zabrániť neodvratnému poškodeniu nervového systému vypne všetky poistky. Je to stav, ktorý pripomína kolaps, ale v skutočnosti je to evolučne najprimitívnejšia a najstaršia stratégia ochrany a prežitia. Niektoré zvieracie druhy túto stratégiu používajú dodnes – hrajú mŕtve a čakajú, že hrozba prejde.

Čo ale toto hranie sa na mŕtvolu znamená pre náš organizmus a nervový systém? Všetky funkcie, ktoré bezprostredne nepotrebujeme pre základné vegetatívne prežitie, sa vypnú. Strácame chuť do jedla, utlmí sa hormonálna činnosť (vrátane sexuálneho apetítu), telo sa okrem vitálnych orgánov ochladzuje (studené ruky a nohy). Celý systém akoby hybernoval.

Neokortex, vďaka ktorému si uvedomujeme samých seba, funguje takmer na minimum. S tým súvisí množstvo zmien na úrovni osobnosti. Pocit odcudzenia seba samého, nereálnosť sveta, neschopnosť jasne myslieť, koncentrovať sa, rôzne formy existenčnej krízy, tuposť, prázdnota. Limbický systém je vypnutý – naša schopnosť cítiť emócie, alebo vnímať citové väzby, je do rôznej miery nedostupná. Pamätáme si, že sme niekedy naplno prežívali a cítili, ale teraz je všetko šedé a ploché. Sympatikus sa nedokáže aktivovať – nie sme schopní adekvátne odpovedať ani pri silnejších vzruchoch. Tlak na výkon, alebo rady ´dať sa už konečne dokopy´ od rodiny a známych nás ešte viac zahlcujú a paralyzujú. Tomuto stavu zodpovedá napríklad diagnóza depresie, chronickej únavy a ďalších.

Takéto stavy už vyžadujú dlhodobú a pravidelnú profesionálnu starostlivosť a zmeny do mnohých oblastí života. Bohužiaľ sú však často podceňované a namiesto mesiacov sa s nesprávnou starostlivosťou tiahnu roky. Súčasťou liečby musí byť aj pochopenie, že náš predchádzajúci životný štýl bol vysoko deštruktívny. Kolaps systému by zároveň nemal byť dôvodom pre ďalšie panikárenie a preťažovanie systému. Malo by ho sprevádzať pochopenie, že náš systém si vymedzil čas na nevyhnutné opravy a potrebuje, aby sme si dopriali hlboký pokoj a adekvátnu starostlivosť.

Pokiaľ hľadáte cestu von zo začarovaného kruhu, môžete svoj proces uzdravovania podporiť kraniosakrálnou terapiou a konultáciami, kde sa môžete zorientovať v tom, čo sa deje, prečo, a čo potrebujete. Lepšie pomenovanie situácie môže pomôcť aj vašej rodine a známym pochopiť, čo prežívate, a správne vás podporiť.

Ako vyzerá zamrznutie?

Vačica je známa svojou stratégiou zamrznutia. Jej nehybnosť pri hladkaní nie je znakom prítulnosti, ale paralýzy v život ohrozujúcej, desivej situácii.
Vysporiadajte sa so stresom a nebuďte vo svojom živote obeťou náhodných okoloidúcich.